"Ide sa," to bolo rozhodnutie jedného "funny" večera a všetko sa spustilo. Peťo a ja sme sa strašne tešili na novú vzrušujúcu skúsenosť. A na Floride? Bomba slnko, plaž.... ach... samá romantika.

Vybavovanie nášho Internshipu šlo ľahko. Career International nám pomohli so všetkým. Potom už len trošku obáv z ambasády, ale v našom prípade to bola len fraška. "Jééééj letíííííme," bola som úplne nadšená a tešila som sa na svoj samostatný, trošku nový život.

Marriott ma úplne prekvapil. Pracovalo tam kopec ľudí z rôznych krajín. Peťo a ja sme pracovali na iných miestach. Ja som od začiatku pracovala v reštaurácii na pláži (také západy slnka som v živote nevidela, ale po čase som si to prestala uvedomovať, lebo sme dosť makali). Peto po celú dobu striedal pracovné pozície. Smiali sme sa, že Peto tam už robil asi všetko. Totiž v našom hoteli bola vtedy možnosť robenia extra hodín a dokonca v iných oddeleniach. Nás to bavilo. Obaja sme chceli robiť viac a keď vypadnete z denného strereotypu, to len pomôže. Ja osobne som mala rada, keď som robila s novými ľuďmi. Super vec bola, že väčšinou sme robili s mladými ľuďmi.



Čo sa týka oblasti, v ktorej sme boli? Teraz to hodnotím ako rozprávku. Marco Island (kde sme žili a pracovali) je menší ostrovček, kde sa nachádzajú hotely, tzv. zimné domčeky pre starších američanov alebo nemcov, angličanov, ktorí si v dôchodkovom veku chcú užiť teplúčka. Pravidelne tam prichádzali od konca januára, tak do leta. Na začiatku som mala pocit, že je to čistý starobinec v raji. To je asi preto, že ja som aktívny človek a bála som sa, že sa tam budem nudiť. No nebolo to tak. Stále sme pracovali a keď  sme mali voľno, tak sme si to s Peťom užili. Váčšinou to bolo v nedeľu. Ráno sme sa vybrali do nášho kostola a potom pekne krásne na pláááž, neskôr nákupy a návšteva kamošov. Zažila som tam aj dosť zábavy. Niekedy sme chodili s ľuďmi (kamošmi) z práce na discu. Každá kultúra, ińy druh tanca. Haha.

Sezóna na Floride je väčšinou od konca januára, tak do polovice leta, ale najsilnejšie mesiace sú február až máj. V týchto mesiacoch sa v našom hoteli zarábalo najlepšie. Ak by ste boli čašníkom tak ako ja, viete si v jeden den zarobiť až $300, to bolo za double šichtu. Výplatu sme mali týždenne a v sezóne presahovala sumu $1200/$1300. Je to veľmi individuálne. Ak máte chuť a snažíte sa, vráti sa vám to. Čo sa týka ostatných pozícii v hotely, tiež si dobre zarobili. Vážení, taká pikoška. Môj osobný rekord zárobku za jeden deň bol až $400 dolárov. Ale nezabúdajte, že to je v sezóne. September a október sú priaznivé mesiace pre hurikán. Jeden sme aj zažili. Wilmuška. Potom to bolo s robotou slabšie, ale zase sa to dalo do normálu. To obdobie po hurikáne sa dá využiť na cestovanie. Veď predsa nebudete makať ako fredky celý rok? Treba si to rozdeliť.

Keď sa vrátite z takého programu tak ako my, Peťo a ja, snažíte si to všetko zosumarizovať v hlavičke či to za to stálo, aké to bolo. Za seba môžem povedať, že to bola úžasná skúsenosť. Spoznala som viac samú seba. Naučila som sa ako sa postarať o seba, pohybovať sa resp. pracovať aj s ľuďmi, ktorí mi možno nesedia, alebo nie sú ku mne milí. Asi som pochopila, že život sám o sebe nie je veľká rozprávka, ale ak by sme si ho chceli spríjemniť, musíme začať najprv od seba.

Internship na Floride bolo skvelé rozhodnutie, ktoré vôbec neľutujem. Veľa som sa toho naučila, zlepšila som sa v angličtine, zarobila som si peniažky a nikto mi nevezme tie úžasné spomienky, ktoré mám. A malá rada na záver?

Šťastnú cestu.