Náš americký sen

Ešte len skončili Vianoce, nestihli sme ani osláviť Silvestra, už sedíme v lietadle do Amsterdamu a z Amsterdamu cez Atlantik. Prvý moment je neopisateľný, z mrazivej Európy na horúcu Floridu, no na vlhký závan, ako aj novoročné kúpanie v mori sa dá ľahko zvyknúť. I prvé týždne v hoteli boli pekným vianočným darčekom. Ale snívať sme sem neprišli, je treba začať pracovať. Po vybavení formalít spojených s uzatvorením zmlúv nás zaradili ako čašníkov do reštaurácie na pláži, kde sme všetci absolvovali niekoľkotýždňový tréning na viacerých čašníckych pozíciách. V reštaurácii sa stretlo veľa národností z takmer všetkých kontinentov.

Pomaly sme sa prehupli do hlavnej sezóny, marec, apríl boli dobré mesiace na zárobok. Popri tom bol vždy čas predovšetkým s našimi dobrými kamarátmi Slovákmi na partičku v tenise, osvieženie sa v bazéne alebo výlet do Everglades národného parku za aligátormi, na hokejové divadlo NHL v Tampe alebo basketbalovú show v Miami. Možností je veľmi veľa.

Po veľkej noci prišiel máj a teploty rástli a hostí začalo byť pomenej. Pretože to bol môj prvý americký výlet a človek sa nechce spoliehať, že sa sem vráti opäť, bolo treba využiť maximum, čo krajina ponúka. Podaktorí naši kolegovia, obzvlášť rumunskí sa sem prišli stať milionármi, v mojom prípade Amerika nebola cesta k rýchlemu zbohatnutiu, ale  aj  splneniu si cestovateľského sna. Tak to prišlo, po vypršaní platnosti H2b víz je k dispozícii ešte 10 dní na cestovanie, tak prečo si to nepredĺžiť? Nebolo nad čím rozmýšlať, ukončili sme predčasne pracovný pomer, zbalili našetrené bubáky a hor sa na dvojmesačnú púť a k pravému americkému snu.

Cestovať autom Amerikou nemusí byť zle, no u mňa jednoznačne vyhral Havaj s niekoľkodňovým pristátím v San Franciscu. I keď bol už koniec mája, v San Franciscu sme museli povyťahovať i teplejšie oblečenie, ktoré na Floride nebolo treba. Stará lodenica Fishermann's Wharf s odpočívajúcimi tuleňmi, kedysi najkrutejšia väznica Alcatraz a veľkolepý Golden Gate neboli iba bránou do Bay Area, ale predovšetkým dobrým začiatkom ďalej na západ - na Havaj.

V kontinentálnej Amerike sú všetky zaujímavé miesta a pamiatky veľmi vzdialené, teda najlepšie je cestovať autom. I keď je stopovanie nelegálne, na Havaji je úplne bežnou záležitosťou a teda aj naším najpoužívanejším druhom transportu. Môže to síce trvať dlhšie, ale zato máš veľkú šancu sa dozvedieť od vodiča niečo z histórie havajského národa, možno aj legendu a určite dostaneš pár dobrých tipov. Letenky medzi jednotlivými ostrovmi sú cenovo výhodné, obzvlášť malé lietadlá s deviatymi pasažiermi ponúkajú príjemný, no aj adrenalínový zážitok, keď letíš pomerne nízko nad zemou a máš všetko ako na dlani, letíš okolo sopky a vidíš, do akej miery je na ktorom mieste zem spálená a z toho Ťa vytrhne veterný vír, do ktorého sa z času na čas lietadlo dostane. Z ôsmich ostrovov je šesť svetu pristupných, každý si vyberie to svoje, najnavštevovanejsie Oahu s trochu preľudnenou, no napriek tomu populárnou Waikiki, Maui - raj pre všetkých surfistov, najmladší ostrov Big Island s aktívnymi sopkami a viditeľnou lávou, Kauai s vraj najkrajšími plážami, no a pre mňa predovšetkým dobrodružnejšie ostrovy Molokai a Lanai s najnedotknutejšou prírodou spomedzi vsetkých. Okrem toho na ostrovoch uvidíme desiatky vodopádov, niekoľko stometrov vyskoké útesy, strmé údolia a pláže s čiernym pieskom. Ak sa človek odlepí od uteráku na pláži a nelení, dostane sa aj k tzv. Green Sand Beach alebo Red Sand Beach.

Čiže okrem opalovania sa, kúpania a predávkovaním sa koktailmi v hotelovom bare na pláži sa potopíme a popri rozmanitému rybiemu bohatstvu nie je nezvyklé stretnúť veľkú havajskú korytnačku a ak čítame dobrú turistickú príručku alebo si necháme poradiť od lokálnych, objavíme aj zálivy kde chodia odpočívať delfíny a v zimnom období sa sem prídu preháňať veľryby. Určite si netreba nechať ujsť možnosť zasurfovať si či už s plachtou alebo bez. Pretože je tu celoročne teplo, k správnemu turistovi patrí veľký batoh a stan a tak som sa neraz zobudil na svitaní na vlnobytie s nezabudnuteľným východom slnka, keď každú minútu vychádzajúce slnko a dopadajúce lúče pritom vytvárajú za každým iný pohľad na osvetlené údolie. Po rannom kúpeli, kým nie je slnko vysoko, som sa vydal na cestu a skončil som napríklad na nejakom odľahlom mieste na západnom pobreží, kde slnko pri západe slnka za zvukov havajskej melódie vytvorilo opäť inú náladu.

Celú Ameriku sme boli spolu s bratom, no na Havaji sme sa rozdelili a cestovali oddelene. Takmer všade som bol príjemne privítaný a pohostený, čo som kompenzoval výpomocou na ich farme, kde som sa popri nenáročnej práci, sadení stromov, trhania buriny, kopania jám, príp. opravovania bicyklov stihol prejesť manga, že mi sťava liezla až po predlaktiach a pri sekaní banánových stromov zase banánov.
 
Opisujem to ako rozprávku, no okrem toho, že ma pohrýzol pes, že som si dorezal nohy na útesoch pri prvých neúspešných pokusoch na surfovej doske, keď som jeden celý deň jedol iba avokádo a nejaké plody alebo som bol bez vody, keď som spal na tvrdých lávových skalách alebo pri tom smradlavom kontajneri s kokosovými orechmi a v noci mi kvapkalo v stane na hlavu, ma nič horšie nestretlo.

Koniec koncov dobrý, teda všetko dobré a môj americko-havajský sen sa splnil na plný počet, len keby neprišlo to prebudenie  :)  ale spomienky zostanú navždy.


Marek Dobiáš