ROZHODNUTIE
 Hneď po nástupe do prvého ročníka na Technickej univerzite v Košiciach ma zaujali letáky a časopisy s  príbehmi účastníkov programu WAT USA. Každý rok som so vzrušením hltal dobrodružstvá, ktoré títo odvážni ludia prežili. Chcel som zažiť niečo podobné, ale žiaľ nikdy som sa neučil angličtinu, a preto WAT USA bol pre mňa nesplniteľný sen. Avšak v treťom ročníku som sa rozhodol začať študovať angličtinu, pretože som si uvedomil, aká je potrebná pre moju budúcnosť. Takže po dvoch rokoch navštevovania jazykovej školy, v jeden januárový večer tesne po skúškach, keď som sa nudil a rozmýšľal ako si skrátiť chvíľu, siahol som opäť po nejakom časopise, ktorý obsahoval ďalšie z množstva príbehov a v tej chvíli som sa rozhodol, že tento rok je pre mňa ten pravý na splnenie môjho 5 ročného sna. Bol som piatak, mal som za sebou posledné skúškové obdobie a čakala ma už len diplomovka, štátnice a potom reálny život. Vedel som, že po skončení školy už nemusím mať veľa príležitostí k cestovaniu, a že mám poslednú možnosť využiť tento program. Hneď som s týmto mojím rozhodnutím oboznámil priateľov a dúfal, že aspoň jeden z nich sa ku mne pridá, pretože dvom je predsa jednoduchšie ako samému. Nikoho sa mi však nepodarilo presvedčiť, pretože tu bolo riziko, že ako študent piateho ročníka nedostanem víza a tiež pre rôzne iné dôvody. Mňa to však neodradilo a bol som odhodlaný prežiť dobrodružstvo sám. Nakoniec veď kdekoľvek pôjdem určite stretnem ľudí, ktorí mi pomôžu. A tak sa to všetko začalo.

PRED ODCHODOM
Prvým orieškom bolo rozhodnúť sa, ktorej agentúre dám svoju dôveru a zverím jej moje nádeje na super leto. Začal som sa teda informovať o rôznych agentúrach, ktoré by mi s týmto pomohli a od spolužiakov som sa dozvedel, že takmer v susedstve s našou školou sídli agentúra Career International. Navštívil som teda túto agentúru, kde ma privítali veľmi milé pracovníčky, ktoré ma povzbudili v mojom odhodlaní a rozohnali moje pochybnosti. Začali mi teda pomáhať s výberom vhodného zamestnávateľa a vybavovaním potrebných dokumentov. Trpezlivo sa pritom snažili splniť všetky moje predstavy o pracovnej pozícii v USA. Po niekoľkých mesiacoch a nejakých tých problémoch s najdením zamestnávateľa, ktoré mi však pracovníci Career International úspešne pomohli vyriešiť, nadišla rozhodujúca chvíľa, kedy som sa mal dozvedieť či moja letná cesta bude zrealizovaná. Nastal deň keď sme spolu s ďalšími kandidátmi smerovali do Bratislavy navštíviť americkú ambasádu a žiadať povolenie pre vstup na územie spojených štátov amerických. Po niekoľkých hodinách cestovania a trochu stresujúceho čakania sme všetci absolvovali krátky (ale úspešný) pohovor, po ktorom som sa s radosťou vracal domov a v myšlienkach som si predstavoval čo ma asi toto leto čaká.

CESTA DO NEZNÁMA
    Konečne som mal za sebou štátnice, z promócií som si priniesol diplom predstavujúci úspešné ukončenie štúdia na vysokej škole a predo mnou už boli moje posledné letné prázdniny, ktoré zaváňali vzrušením a novými zážitkami. Naplnený rôznymi druhmi pocitov, ocitol som sa sám na letisku v Krakove, kde začínala moja cesta do neznáma, ktorú som mal absolvovať sám bez pomoci príbuzných a priateľov. Bol som vzrušený z môjho prvého letu v živote a prežíval som mnoho stresu a strachu, že nebudem vedieť ako postupovať a ako sa dostať na palubu lietadla, ale čoskoro som zistil, že cestovanie lietadlom nieje žiadna veda, a je to síce veľmi rýchly ale aj veľmi nudný spôsob cestovania. Cesta, ktorá nasledovala bola najhoršia v mojom živote. Lietadlo do new yorku meškalo 4 hodiny ale napriek tomu som sa večer o 21:15 dostal na veľmi známe letisko Johna Fitzgeralda Kennedyho. Z letiska som sa taxíkom dostal na autobusovú stanicu na Manhattane. Tu som si vyzdvihol lístok avšak pre veľký počet ľudí (prevažne čiernej pleti) sa mi nepodarilo dostať do autobusu. Musel som teda čakať približne do polnoci kým neprišiel náhradný autobus. Ten sa približne v polovici cesty po odchode z New Yorku pokazil a tak sme museli čakať takmer do rána na pojazdný servis. Nadránom sa  podarilo autobus spojazdniť a mohli sme pokračovať. Cestoval som ďalších osem hodín, kým som sa dostal do mesta Cleveland v štáte Ohio. To však nebola konečná stanica a tu som nanešťastie zmeškal prípoj smerujúci do mojej cieľovej stanice a ďalší mal odchod až o 16 hodín a to nasledujúce ráno. Skúsil som kontaktovať zamestnávateľa ale ten len povedal aby som tých “pár” hodín počkal na stanici akoby som ešte nemal za sebou dosť. Tak som strávil celú noc na stanici a nasledujúci den pred obedom som konečne stál na cieľovej zastávke kde mal prísť niekto z mojich budúcich vyzdvihnúť ma. Keď som sa konečne dostal do domu kde som mal celé leto bývať mal som za sebou takmer tri dni cestovania bol som unavený, spotený a špinavý, ale s radosťou som si ľahol do postele spal takmer 12 hodín.

PRÁCA
Nasledujúci deň som rovnými nohami nabehol do práce ako pomocník v kuchyni. Po troch dňoch ma z kuchyne premiestnili ku grilu, kde som pripravoval express food. Pracoval som so staršou pani, ktorú mali všetci radi a čoskoro som si ju obľúbil aj ja. Keďže gril bol otvorený len cez víkend, tak v priebehu týždňa sa mi ušli okrem prác v kuchyni aj práce ako kosenie trávy, pomáhanie pri údržbe areálu a iné. Pracovalo tam viacero Slovákov, s ktorými som aj býval, ale keďže v práci som pomáhal väčšinou americkým kolegom, tak moja angličtina sa neustále zlepšovala. Hneď po prvom týždni som sa spriatelil so spolubývajúcim z Taiwanu, s ktorým som zažil veľa srandy v práci aj mimo nej a neustále som tak mohol zlepšovať moje anglické rozprávanie a počúvanie. Pracoval som v dedine Geneva-on-the-Lake, ktorá leží na brehu jazera tak veľkého, že neraz som mal pocit ako pri mori. Čas začal ubiehať závratnou rýchlosťou, pracoval som 6 dní v týždni a voľné dni som trochu využíval k skúmaniu okolia. Prvé čo som si nemohol nevšimnúť boli všade okolo rastúce stromy, plno drzých veveričiek ako zo serialu “chip and dale”a iné zvieratá, ktoré každý večer prehrabávali naše odpadky. Taktiež som mal možnosť vidieť veľké množstvo starých amerických áut a kopec typicky amerických drevených domov.

SPOZNÁVANIE AMERICKEJ KULTÚRY
Po dvoch mesiacoch, ktoré zbehli ako voda sme sa ja a môj nový taiwanský kamoš rozhodli, že si požičiame auto a vydáme sa pozrieť známe miesta amerického východu. Tak sme sa vybrali do New Yorku, kde sme strávili úžasné štyri dni v centre tohto mesta a navštívili sme známe miesta na Manhatane ako Central park, Brooklyn Bridge, Broadway, Time Square, Wall Street, China Town, Little Italy, SOHO a samozrejme nezabudli sme navštíviť Sochu Slobody, vyskúšali sme ako funguje tamojšie kino a dali sme si “hot dog” pri stánku na ulici ako to možno vidieť v rôznych filmoch a tiež sme navštívili množstvo obchodov. Ďalším cieľom boli veľmi známe Niagarské vodopády, kde sme sa člnom previezli v blízkosti tohto výtvoru a prešli sme všetky možné miesta okolo vodopádov samozrejme len na americkej strane. Náš výlet sme ukončili návštevou zábavného parku “Cedar Point”, kde sme vyskúšali najväčšiu horskú dráhu na svete a rôzne iné atrakcie. Po tomto výlete sa mi veľmi ťažko vracalo späť do práce a zhoršoval to fakt, že môj taiwanský kamoš odišiel domov do jeho krajiny a taktiež mnohí ďalší študenti začali pomaly opúšťať toto miesto, pretože sa im pomaly začínala škola. No a ja, keďže som už školu ukončil, mohol som ostať tak dlho, ako mi to umožňovali víza. Preto som toto miesto opúšťal ako posledný, to však zďaleka nebol koniec mojich zážitkov ba naopak zábava z cestovania sa ešte len začínala. Prevzal som poslednú výplatu a dostal som taktiež bonus 300 dolárov za to, že som ostal do konca sezóny. Keď som odchádzal miesto zívalo prázdnotou a bola už hlboká jeseň. Ako mnoho iných ľudí aj ja mám v Spojených štátoch známych, ktorých som sa pred odchodom vybral navštíviť. Strávil som teda jeden víkend v New Jersey, navštívil zopár ďalších zaujímavých miest, ktoré ale nie sú ničím známe a potom ma už moji príbuzní odviezli na letisko a ja som sa opäť ocitol sám teraz však už som nebol tak vystrašený ako na začiatku. Môj ďalší cieľ bol Taiwan v Ázii.

TAIWAN
Vydať sa do Taiwanu som sa rozhodol približne mesiac po tom ako som sa dostal do Ameriky a spoznal dobrého kamaráta z Taiwanu Willieho. Letel som tranzitným letom s dočerpávaním paliva na Aljaške priamo do hlavného mesta Taiwanu TAIPEI. Let trval 17 nekonečných hodín, ktoré ale uplynuli a konečne po viac ako mesiaci som sa opäť stretol s Williem. Vyzdvihol ma na letisku, zaviezol ma k nemu domov a ubytoval v jeho izbe. Moje prvé dojmy z tejto krajiny neboli najlepšie, mal som pocit akoby celá spoločnosť zaostávala za európskym štandartom. Budovy vyzerali ošarpane a neupravene, všade plno skútrov a stánkov s jedlom, úzke a preplnené uličky a pod. Časom som však pochopil, ža všeko čo vyvolávalo tento pocit bola len veľmi odlišná kultúra. Strávil som v tejto krajine  dva týždne plné výletov do okolitých hôr sopečného pôvodu a rôznych prehliadok mesta. Stretol som neuveriteľné množstvo milých ľudí, takmer každý deň som ochutnal iné jedlo a získal ďalších priateľov, takže keď som odchádzal domov Willie nebol jediný kto mi mával na odchod. Veľmi ma táto krajina ohúrila kultúrou, nádhernou prírodou, počasím, znalosťou angličtiny a ďalšími drobnosťami a preto dúfam, že tam pôjdem znova.

NÁVRAT DOMOV
Keď som opäť sedel v lietadle a letel späť do Európy, vybavoval som si všetky moje zážitky z Ameriky a Ázie a bol som veľmi nešťastný, že všetko už bolo za mnou. Prvý týždeň na Slovensku som prežíval depresie pri každej spomienke na leto. Síce som si domov nedoniesol takmer žiadne peniaze, ale videl som miesta, ktoré množstvo ľudí pozná len z filmov, moja angličtina bola na tom podstatne lepšie ako pred odchodom, preletel som okolo sveta a ostal som zmenený zážitkami a skúsenosťami, takže už nebudem tak veľmi vystrašený, keď sa niekde vydám znova hoci budem sám. Prežil som moje vlastné dobrodružstvo, moje vlastné skúsenosti s Work and Travel v USA, a môžem napísať môj vlastný príbeh a neviem si predstaviť lepšie posledné letné prázdniny. V tejto chvíli ľutujem len, že som čakal päť rokov, kým som sa rozhodol a využil som až poslednú príležitosť. A čo by som odporúčal študentom? Ak túžite niečo zažiť a naučiť sa trochu samostatnosti, získať skúsenosti s cestovaním, WAT je skvelá voľba. Ak ste v poslednom ročníku využite túto možnosť urobiť si skvelé prázdniny, pretože máte výhodu, že sa nemusíte na jeseň ponáhľať opäť do školy, ale môžete využiť zarobené peniaze na cestu do ľubovoľných končín zeme.